Potulky krajinou

Ako vznikol čičmiansky fenomén?

V lone Strážovských vrchov sídli jeden z najväčších pokladov Slovenska. O výnimočnosti tejto pamiatkovej rezervácii sme sa porozprávali s kultúrnou manažérkou, Mgr. Petrou Kubikovou, a etnologičkou, Mgr. Adrianou Bárdyovou.

Ľudový čičmanský vzor preslávil celú dedinu. Ako vlastne vznikol?

Originálna výzdoba čičmianskych domov sa datuje do druhej polovice 18. storočia. Spočiatku mal náter čisto funkčný charakter, ktorý v súvislých pásoch izoloval pred poveternostnými vplyvmi. Neskôr sa rozvinul do bohatej ornamentálnej výmaľby. Na tmavý drevený podklad nanášali čičmianske ženy bielym vápnom vzory, vytvorené z jednoduchých opakujúcich sa geometrických motívov – čiarok, krížov, koliesok, kľukatých, špirálovitých a lomených línií, vytvárajúcich typický, najčastejšie pásový ornament. Maľba na domoch sa udržala dodnes, ale postupne sa rozvinula do nových foriem, prenášaných z ľudových výšiviek.

Dedina má taktiež zaujímavé ľudové zvyky hlavne čo a týka svadby a narodenia dieťaťa. Mohli by ste nám niektoré z nich priblížiť?

Do polovice 20. storočia rodili Čičmianky doma a pôrod bol zväčša tabuizovaný. Do domu nemali vstupovať cudzí muži ani staré ženy. Pri pôrode pomáhala žene babica po zdravotnej stránke, zabezpečovala tradičné rituály aj po narodení.

Hneď dieťa položila na  kožuch, pec alebo posteľ, aby malo husté kučeravé vlasy. Dievčaťu dali do prvého kúpeľa ihlu, aby dobre vyšívalo a chlapcovi klepáč a kliešte, aby bol dobrý sklenár a pero, ceruzu a knižku, aby vedel čítať a písať. Malým deťom sa do roka nesmeli strihať vlasy a matky im nechty iba obhrýzali, aby im neprestrihli niť života. Pri šití pre dieťa sa nesmelo nič merať, aby neprestalo rásť.

Rodičky pokladali počas šestonedelia za nečisté, takže nesmeli opúšťať dom, spávali samé, používali osobitný riad. Do bežného života sa zapájali až po rituálnej očiste – vácke.

Čo sa týka svadby, poväčšine bola dohodnutá na základe vena, nie na základe krásy alebo lásky. V starších obdobiach svadby trvali spravidla tri dni. Začínali v pondelok, neskôr v utorok alebo až vo štvrtok.

Po odbavení cirkevného obradu sa všetci pobrali do domu ženícha. Ženích s nevestou nesedeli za vrch stolom, ale v komôrke, kde už mala nevesta nachystané periny. Cestou do komôrky nevestu družbovia bili remeňmi, aby vedela, čo je to muž. V komôrke nevesta čakala, kým si niečo so šatstva odloží ženích, potom dala svoju vec navrch, aby ona mala vrch v dome. Družbovia uložili mladých na lôžko a pokračovali v zábave. Mladí sa najedli a čakali, kým ich svadobná družina nepríde „zobudiť“. Svat im pri tom vinšoval do roka dieťatko, nevesta ponúkala tortou a koláčmi a vyberali sa peniaze. Dôležitým záverečným obradom svadby bolo čepčenie a zavíjanie nevesty.

Pohreb sa tiež oslavoval výnimočným spôsobom?

Smrť ohlasovali aj sny s bielou stenou, vypadnutým murivom i zubom, svadbou, bielym koňom a psom, novým domom či jeho bielením. Príprava na ňu bola prirodzenou nevyhnutnosťou, a tak už mladí ľudia mávali nachystanú výbavu na pohreb.

Zomierajúcemu zapálili hromničku a nechali ju pri ňom dohorieť. Na uľahčenie skonu mu dávali piť rôzne bylinkové odvary i svätenú vodu, ktorou ho i kropili. Hneď po skonaní otvorili okná a dvere, aby mohla duša odletieť. Zakryli zrkadlo, zastavili hodiny, zahasili oheň, vyliali všetku vodu a nanosili novú. Ak ženy umreli  pred pôrodom dostali aj výbavu pre dieťa.

Zachovávajú niektoré z týchto tradícií dodnes?

Tak ako vo väčšine obcí na Slovensku, aj v Čičmanoch sa postupne vytrácali zvyky realizované v rámci rodinných obyčajov. Zvyky pri narodení dieťa sa zmenili aj preto, že pôrody sa z domáceho prostredia presunuli do zdravotníckych zariadení. Svadba sa v súčasnosti koná len jeden deň. Niektoré zvyky sa zachovávajú aj dnes, ale nie v takej rozsiahlej forme ako v minulosti.

Ako teda vyzeral obyčajný „robotný“ deň v minulosti?

Život na dedine v minulosti vypĺňala predovšetkým práca. Výnimkou neboli ani Čičmany. O to ťažšie sa tu žilo, že je to horská oblasť, kde je neúrodná pôda. Napriek tomu sa ľudia venovali poľnohospodárstvu a pestovaniu plodín. Pôdu získavali klčovaním. Zdrojom obživy bolo aj lesné hospodárstvo. Veľký význam mal chov hospodárskych zvierat a salašníctvo.

Čo sa týka architektúry, maľujú si čičmanské vzory obyvatelia dodnes, alebo s novostavbami tento trend postupne zaniká?

Obec Čičmany bola v roku 1977 vyhlásená za rezerváciu ľudovej architektúry. Spadá do nej dolný koniec so stopätnástimi zrubovými stavbami. Tridsaťdva z nich má štatút národnej kultúrnej pamiatky, tri pochádzajú ešte z obdobia pred požiarom v roku 1921. Súčasťou rezervácie sú aj dva objekty v správe Považského múzea v Žiline. Na týchto domoch si obyvatelia pravidelne obnovujú ormanentálnu výzdobu a starajú sa o ňu. Murované domy sú bez maľovaných vzorov.

Vo vašej expozícii môžu návštevníci vidieť množstvo starých nástrojov a výšiviek ktoré sa zachovali z minulosti. Pochádzajú všetky z Čičmian?

Zbierkový fond múzea obsahuje veľké množstvo predmetov z Čičmian a aj Dom č. 42 získalo Považské múzeum do správy s autentickým zariadením, takže takmer všetky exponáty, ktoré sú vystavené v oboch muzeálnych objektoch pochádzajú z Čičmian.

Ako sa musíte o takýto skanzen starať?

V prvom rade treba ozrejmiť, že Čičmany nie sú skanzen. Ako je už spomínané obec bola vyhlásená za rezerváciu ľudovej architekrúry v roku 1977. Pre návštevníkov sú sprístupnené dva objekty, ktoré má v správe Považské múzeum v Žiline. Ostatné domy sú v súkromnom vlastníctve. Čo sa týka starostlivosti, údržby a opráv starých dreveníc, všetky kroky musíme konzultovať s Krajským pamiatkovým úradom v Žiline, aby prípadné zásahy dodržiavali tradičné materiály a techniky.

Ľudové vzory sú hlavne u mladých ľudí čoraz populárnejšími. Cítite to aj vy na návštevnosti?

Určite sú čičmianske vzory jeden z hlavných lákadiel, pre ktoré prídu návštevníci do Čičmian. Stali sa symbolom, ktorý hlavne mladý ľudia, podnikatelia začali využívať už aj v móde. Nájdeme ich na tričkách, kabelkách, šatkách, ponožkách…veď aj naši olympionici ich mali na svojich dresoch. Naozaj sa tomu tešíme, že sa čičmianske vzory začali dostávať do povedomia aj takýmto spôsobom a určite to je lákadlo pre mnohých návštevníkov, ktorý v Čičmanoch neboli. Prísť sa pozrieť odkiaľ tie krásne vzory pochádzajú. Veľmi sa tešíme aj početným školským zájazdom a taktiež zahraničným zájazdom. Najčastejšie k nám prichádzajú z Rakúska, Nemecka a Veľkej Británie, ale boli u nás už aj hostia z Ameriky, Izraela, Kórei, Thajska…Veď kde inde na svete nájdu také krásne pomaľované dreveničky.

Chceli by ste niečo odkázať našim čitateľom?

Všetkých čitateľov by sme chceli srdečne pozvať nielen do Objektov ľudovej architektúry v Čičmanoch, ale aj do ostatných expozícii Považského múzea v Žiline – hrade Strečno, Budatínsky hrad, Múzeum dopravy v Rajeckých Tepliciach, expozícia Jánošík a Terchová v Terchovej, Sobášny palác v Bytči. Tešíme sa na Vašu návštevu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *