Človečina

Svätojánsku noc považovali za čarovnú. Čomu všetkému verili a ako vítali leto naši predkovia?

svätojánske ohne
Predkovia verili, že počas svätojánskej noci funguje mágia. Zdroj: pixabay.com

Tradičné pálenie obrovských vatier nad dedinou počas svätojánskej noci sa zachováva dodnes. Ľudia v tento deň pripisovali bylinám a ohňu magickú silu.

Blíži sa svätojánska noc a mnohí tvrdia, že sa počas nej otvárajú brány k letu. Dôvodom je letný slnovrat, ktorý podľa kalendára pripadá na 19. až 25. júna. Každý slnovrat sa v minulosti chápal ako začiatok novej etapy, ktorý slúžil na regeneráciu síl.

Na Jána majú najväčšiu moc všetky štyri živly: voda, zem, vzduch a oheň. Práve kvôli tomu, sa vatry a ohne zvykli zapaľovať presne predvečer Jána. Pálenie predovšetkým symbolizovalo víťazstvo slnka nad tmou.

svätojánske ohne
Povery spojené so svätojánskymi ohňami sa týka i lásky. Zdroj: Facebook.com/6. júla – sviatok Ivana Kupalu

Sviatok si dodnes zachoval mnohé zvyky a tradície našich predkov. Všetky majú svoj pôvod v indoeurópskej mytológii starých Slovanov. Jedným zo zvykov je preskakovanie ohňa. Súčasná zábavka v znamení preskakovania mala v minulosti priniesť zdravie a plodnosť a chrániť pred zlými silami, vrátane vodníkov, víl, duchov a bosoriek. Rozprávalo sa, že dievča, ktorému sa podarí preskočiť oheň bez nehody, sa na budúce fašiangy vydá alebo do roka nezomrie. Povery hovoria aj o tom, že v tento deň má oheň jedinečnú čistiacu silu a dokáže zbaviť človeka chorôb.

Zozbierané bylinky mali podľa povier magické účinky

Počas svätojánskej noci mali osobitný význam i bylinky zozbierané práve počas tejto noci. Ľudia im pripisovali ochranné, liečivé a magické účinky. Jednou z povier je takzvaný magický svätojánsky čaj, ktorý sa pripravoval z troch základných bylín: z ľubovníka, paliny a materinej dúšky. Tieto tri byliny sa museli zbierať v noci za rannej rosy a kúzlo čaju spočítalo v tom, že ak sa ho napije zamilovaná dvojica, tak im to zabezpečí lásku na celý život.

Veľa povier je spojených aj s láskou. Dievčatá vili venčeky a pozerali cez ne do ohňa, trhali kvety a ukladali si ich pod vankúše. To všetko so snahou o to, aby sa im v sne alebo pri pohľade cez venček zjavil obraz ich budúceho manžela. Venčeky taktiež hádzali do potoka alebo vyhadzovali za seba a mládenci sa snažili bičom v ruke venček chytiť. Ktorému sa to podarilo, ten mal danú dievčinu očariť.

svätojánske ohne
Mladé dievčatá verili, že keď sa pozrú cez venček z kvetov, zahliadnu svojho milého. Zdroj: Facebook.com/Legio V Macedonica – Russia

Počas slnovratu sa nesmelo pracovať so zemou, lebo tá musela odpočívať. Tiež ženy nesmeli prať a z domu sa nesmelo vyniesť mlieko, lebo by kravy prestali dojiť. V toto všetko verili naši predkovia a svätojánska noc bola výzvou pre všetkých, ktorí chceli upevniť vieru v seba a svoju budúcnosť.

Zdroj: sk.ezo.tv, zdravysvet.skemefka.sknovinky.cz

Autor článku: Irina Zavadskaia

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *