Potulky krajinou

Múmie máme aj na Slovensku. Vydajte sa po stopách Žofie Bosniakovej

žofia bosniaková
Zdroj: Považské múzeum v Žiline

Jej životný príbeh patrí k tým najzaujímavejším na Slovensku. Žofia Bosniaková zomrela pred viac ako 400 rokmi, no jej telesné pozostatky neboli do roku 2009 rozložené.

Žofia Bosniaková sa narodila 2. júna 1609 v Šuranoch. Bola dcérou kapitána Šurianskeho a neskôr Fiľakovského hradu, Tomáša Bosňáka. Mala ďalších šiestich súrodencov a ako šľachtické dievča sa naučila písať aj čítať. 

Turci obsadili Fiľakovský hrad bez zbraní

S Fiľakovským hradom sa viaže mnoho zaujímavých povestí. „Najznámejšia je asi povesť o lúpežnom rytierovi Fulkovi (v maďarčine Fulkos), ktorý bol prvým známym majiteľom hradu a veľmi rád chodieval na poľovačky. Raz šiel loviť do neďalekého lesa, kde ho zranil diviak. Prichýlil ho miestny sedliak, u ktorého sa uzdravoval, a zaľúbil sa do jeho dcéry Alžbety,“ pre TASR priblížila riaditeľka hradného múzea vo Fiľakove Viktória Tittonová.

Tá však nemala kráľovské korene, preto sa s ňom nemohol oženiť, napriek tomu ju vzal na hrad. Obľúbila si prepychový život, no Fulko prichádzal o peniaze. Kráľ rozhodol, že mu vezme všetky majetky a bol odsúdený bojovať nahý s iným rytierom. Fulko však ušiel a jeden príbeh hovorí, že spáchal samovraždu, druhý že ho našli v lese ako žobráka.

žofia bosniaková
Výhľad na Fiľakovský hrad, kde sa Žofia narodila. Zdroj: Instagram/milan_zachar

Ďalšia legenda sa týka osídlenia hradu Turkami. Nedokázali sa pevnosti zmocniť silou, a tak vymysleli pasť. Jeden z vojakov sa prezliekol za žobráka a nechal sa najať do hradnej služby. Keď mal čas, prezrel si všetky miestnosti v nádeji, že nájde nechránené okienko, ktorým by sa dalo nenápadne dostať dnu. Toto okienko malo byť na vyhadzovanie odpadu. Keď ho našiel, poslal správu dôstojníkovi, vďaka čomu vraj Turci obsadili hrad bez jediného výstrelu. Vo Fiľakove po nich ostala kamenná delová guľa vborená do obvodového muriva, takzvanej Bubekovej bašty. Okrem tejto gule v nej dnes nájdeme aj historickú expozíciu Hradného múzea vo Fiľakove otvorenú pre návštevníkov.

Kto bola Žofia?

Žofia Bosniaková si v roku 1626 vo veku 17 rokov zobrala mladého Michala Šereníma. Svadbu im zrejme dohodli otcovia, pretože obaja spolu slúžili ako vojaci. Mladý pár sa odsťahoval na Moravu, no manželmi neboli dlho, pretože Michal po niekoľkých mesiacoch podľahol chorobe. Žofia prišla nielen o manžela, ale aj o matku, preto sa vrátila domov, aby sa starala o sestru a otca.

Tri roky po prvej svadbe sa vydala druhýkrát za baróna Františka Vešeléniho. Po svadbe žili v kaštieli v Tepličke nad Váhom. Narodili sa im dvaja synovia Adam a Ladislav. V manželovej neprítomnosti sa nestarala len o deti, ale viedla aj panstvo.

Kaštieľ v Tepličke nad Váhom bol pôvodne renesačný, vystavaný v 16. storočí uhorským šlachticom Milulášom Deršffyom. V 17. storočí ho druhý majiteľ čiastočne prerobil. Pýši sa svojou vzácnou grafitovou výzdobou, ktorá patrí k najväčším na Považí. Jej časť sa nachádza v Považskom múzeu. Kaštieľ sa nachádza pri centre obce. Monumentálnosť pripomína najmä západné krídlo. Východné krídlo spolu s kostolom je v ruinách. Kaštieľ sa preslávil najmä kvôli Žofii. 

Po páde šľachtických rodov sa kaštieľ rozpredal rôznym majiteľom, ktorým slúžil ako obytná stavba, čím ju znehodnotili. Momentálne ma 37 vlastníkov. Občianske združenie Revitalizácia kaštieľa Teplička nad Váhom sa od roku 2010 snaží o záchranu a obnovu národnej kultúrnej pamiatky. 

Pomenovali podľa nej pečivo

Žofia, spolu s druhým manželom, založila útulok pre chudobných, kde dostali príbytky a potrebnú liečbu. Ľudia si Žofiu zapamätali pretože pomáhala vždy, keď ju niekto požiadal. Neskôr riadila celé panstvo sama, pretože František mal vojenské povinnosti. Podľa legendy pečivo bosniak bolo pomenované podľa nej, pretože vždy keď išla medzi poddaných mala košík plný pečiva a rozdávala ho.

žofia bosniaková
Hrad Strečno je turistami obľúbeným miestom. Zdroj: Instagram/mata_pristachova

František Vešeléni vlastnil aj hrad Strečno. Usúdil, že Žofia s deťmi by mali žiť tam, kvôli bezpečnosti počas protihabsburgského povstania. Niektoré legendy vravia, že sa Vešeléni zamiloval do inej ženy, ktorá ho očarovala nápojom lásky. 

28. apríla 1644 vo veku necelých 35 rokov zomrela. Po jej smrti ju František uložil do krypty pod hradnou kaplnkou. Napriek tomu, že hrad bol zničený, miesto odpočinku sa nanarušilo. 

Jej telo sa nerozložilo

Okolo roku 1689 sa v krypte strečianskej kaplnky našla rakva s nepoškodeným telom Žofie Bosniakovej. Trvalo veľmi dlho, kým sa telesné pozostatky Žofie presunuli do kostola v Tepličke nad Váhom. Ku kostolu pristavili kaplnku, ktorú zasvätili Loretánskej Panne Márii. Momentálne sa tam už nachádza len obraz, ktorý znázorňuje, ako vyzerala Žofia pred podpálením v roku 2009.

1.apríla 2009 polial telo horľavou látkou a zapálil vtedy 31-ročný Žilinčan. Vypýtal si kľúče z neďalekej cukrárne ako každý bežný turista. Muž tvrdil, že videl video Žofie ako bosorku a nemohol spávať. Napriek tomu, že jej telo zhorelo, ľudia sa do kaplnky chodia modliť naďalej. Mnoho z nich tvrdí, že po návšteve sa im snívalo, ako sa na nich Žofia usmieva. Opisujú ju ako nádhernú ženu, pri ktorej cítili pokoj a lásku.

žofia bosniaková
Duševne chorý muž podpálil pozostatky Žofie. Zdroj: Polícia SR

V mnohých prípadoch sa nedá dodnes zistiť, či ide o zázrak, alebo boli telá pred pochovaním nejakým spôsobom balzamované. V tomto prípade pozostatky neboli preskúmané, nie je teda jasné, prečo sa telo mumifikovalo a nerozložilo sa. Na hrade Strečno v zrekonštruovanej krypte kaplnky je umiestnený sklenený katafalk s replikou jej tela.  

Nie je to jediný prípad na Slovensku. Na Krásnej Hôrke sú v hradnej kaplnke pozostatky Žofie Šerédiovej. Kvapkala na ňu vápencová voda, ktorá spôsobila jej skameneniePrirodzená mumifikácia môže nastať na miestach, kde je sucho a horúco, alebo vo veľmi silnom mraze. Ak je teda telo uložené v dobre vetranom priestore, pod vplyvom tepla a prúdiaceho vzduchu sa svaly vysušia, koža stvrdne a baktérie či hmyz nedokážu začať proces rozkladu.

žofia bosniaková
Truhla v kaplnke pred jej zhorením. Zdroj: Erika Ďurčová

História Hradu Strečno je datovaná od 13. storočia, no archeologické nálezy dokazujú osídlenie kopca už počas mladšej doby bronzovej. V tom čase tu pravdepodobne stála iba veža. Prvými majitelmi hradu boli Balašovci. Neskôr ho odkúpil Matúš Čák Trenčiansky, ktorý vlastnil mnoho ďalších hradov. Do 17.storočia,  kedy dal cisár Leopold príkaz na jeho zbúranie, mal niekoľko ďalších majiteľov.

V podhradí sa nachádza stredoveká dedina Paseka s dobovými stavbami, ktoré zahŕňajú 5 malých drevených domčekov so slamenými strechami. Môžete vidieť dom pekára, rybára, liečiteľky či útulne pre pútnikov a funkčnú zvonicu. Vedľa dedinky je oddychová časť spolu so studňou, grilom a ohniskom. Na Strečne sa tiež konajú kultúrne vystúpenia či ukážky remesiel predvádzané na pódiu amfiteátra.

Autor: Rebeka Forgáčová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *